Vplyv médií v hodnotení a v rozhodnutiach. Kritický duch a zaspaté mozgy.
Takýto titulok niesol článok Marileny Ameriseovej publikovaný vo Vatikánskom denníku L’Osservatore romano. Výborný článok, ktorý bezpochyby platí aj pre slovenské prostredie.
Sociológia i psychológia preukázali, že médiá môžu mať podstatnú úlohu pri ovplyvňovaní hodnotenia a osobného rozhodnutia. Do akej miery takýto vplyv nevstupuje do konfliktu so slobodou hodnotenia a schopnosťou rozlišovať? A aká je hranica medzi vplyvom a manipuláciou? O týchto otázkach hovoril 23. februára arcibiskup Gianfranco Ravasi, predseda Pápežskej rady pre kultúru na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na Univerzite La Sapienza v Ríme. Konferencia s názvom “Schopnosť chápať a chcieť”, je časťou cyklu stretnutí, ktoré organizuje asociácia Athenaeum vrámci projektu “Aká Európa pre mladých?”.
Ravasi pred početným hľadiskom študentov rímskych líceí ponúkol reflexiu o rizikách spojených s dogmatickým využívaním médií, osobitne televízie a internetu a v tejto súvislosti pripomenul dva filmy: Citizen Kane (Občan Kane) od Orsona Wellesa (1941), ktorý sa označuje aj ako “metafyzická detektívka” a je venovaný moci tlače; a Piata moc (orig. Network) od Sidneyho Lumeta (1976), ktorý je vzorcom k pochopeniu nakoľko môžu médiá riskovať premenu z nástrojov informácie na prostriedky manipulácie. Film nemilosrdnou satirou poukazuje na chýbajúcu morálnu citlivosť sveta televízie, ktorý je pripravený obetovať akúkoľvek vec, len aby si udržal sledovanosť a teda moc kontrolovať názory.
Aj Karl Popper v úvahe v roku 1994 zastával názor, že médiá predstavujú nekontrolovateľnú a obávanú moc nakoľko uvádzajú násilný obsah do spoločnosti: filozof je zástancom zhubného vplyvu masovokomunikačných prostriedkov predovšetkým na úrovni výchovy, nakoľko deti a dospievajúci absorbujú to, čo sa im ponúka napodobňujúc vzory, ktoré sú potenciálne nebezpečné. Televízia, ktorá zjednodušuje a banalizuje myslenie a rozvracia zmysel pre estetiku a etiku, uspáva kritického ducha formujúc repliky. Popper zastával názor, že “demokracia nemôže existovať ak televízia nebude pod kontrolou, alebo presnejšie nemôže dlhodobo existovať, pokiaľ nebude moc televízie úplne odhalená”.
Túto kritiku by sme mohli rozšíriť - mutatis mutandis - aj na internet.
Prostredníctvom siete máme prístup k obrovskému množstvu údajov a riskujeme, že sa v tomto obrovskom mori stratí schopnosť rozlišovať, je tu riziko stroskotania hierarchie hodnôt: všetko je rovnaké a všetko sa môže množiť donekonečna. Je tu teda nebezpečenstvo prijatia relativistického mentálneho postoja v ktorom sa stratia rozlišovanie, odlišnosť, špecifikácia v prospech extrémneho dogmatického zjednodušovania.
Samozrejme Ravasi touto úvahou nechcel podporiť temnú víziu. On vyzdvihol aj kladnú stránku médií nakoľko pomáhajú informovanosti a komunikácii v širokom meradle. Jeho úmyslom je upriamiť pozornosť na prehnaný vplyv médií ako na individuálnej, tak aj na kolektívnej úrovni. Je totiž už zrejmé, že médiá môžu usmerňovať vkus a vytvárať modely. Pred rizikom straty vlastného kritického svedomia “potrebujeme slová, ktoré vyrežú rany na poli zvykov”, pripomína Ravasi, spomínajúc verše židovskej poétky Nelly Sachsovej. Je nemožné úplne sa vyhnúť vplyvu, ktorý majú médiá, ale je možné nenechať uspať vlastnú mysliteľskú schopnosť.
Nesmieme banálne opakovať to, čo ponúkajú médiá a živiť sa stereotypmi a banalitami bez toho, aby sme si kládli otázky, a dotýkali sa základných problémov, aby sa nestalo to, čoho sa bojí Soeren Kierkegaard vo svojom Denníku: “Loď je v rukách palubného kuchára a to, čo počuť z megafónu kapitána nie je viac udávanie smeru, ale to, čo budeme jesť zajtra”. Masovokomunikačné prostriedky nás totiž učia všetko o móde, o módnych spôsoboch života, ale ignorujú konečný význam existencie, nepokoj vnútorného hľadania, radikálne otázky o tom čo nás presahuje a o druhom vzhľadom na nás a na náš horizont.
Staroveké židovské príslovie hovorí “múdry vie čo hovorí, pochabý hovorí to, čo vie”: a realisticky upozorňuje na potrebu indivídua myslieť kriticky.
(©L’Osservatore Romano - 25 februára 2009)
Zdroj: paparatzinger2-blograffaella.blogspot.com
Žiadne podobné články.
Related posts brought to you by Yet Another Related Posts Plugin.