Benedikt XVI.: Eugenika je atentátom proti ľudstvu
Plné znenie príhovoru Benedikta XVI. k účastníkom medzinárodného vedeckého kongresu, ktorý sa konal pri príležitosti plenárneho zasadania Pápežskej akadémie pre život. Téma kongresu znela: “Nové hranice genetiky a riziko eugeniky”.
Páni kardináli, ctení bratia v biskupskej a kňazskej službe, ctení akademici, vážení páni a dámy!
Som veľmi rád, že vás môžem prijať pri príležitosti XV. plenárneho zasadania Pápežskej akadémie pre život. Môj ctený predchodca pápež Ján Pavol II. ju založil v roku 1994 pod predsedníctvom vedca, profesora Jerôma Lejeunea, prezieravo interpretujúc citlivú úlohu, ktorú mala uskutočniť v nasledujúcich rokoch. Predsedovi, Mons. Rinovi Fisichellovi ďakujem za slová, ktorými uviedol toto stretnutie a potvrdil veľké úsilie Akadémie v prospech podpory a ochrany života.
Keď v polovici 19. storočia, augustiniánsky opát Gregor Mendel objavil zákony dedičných vlastností - odvtedy je považovaný za zakladateľa genetiky - táto veda skutočne vykonala obrovské kroky v pochopení toho jazyka, ktorý stojí pri základe biologickej informácie a určuje vývoj živej bytosti. Práve z tohto dôvodu má moderná genetika osobitné miesto a význam medzi ostatnými biologickými disciplínami, ktoré prispeli k zázračnému rozvoju poznania neviditeľnej architektúry ľudského tela a bunkových i molekulárnych procesov, ktoré riadia mnohostranné aktivity. Veda dnes odhalila skryté rozdielne mechanizmy ľudskej fyziológie, ako procesy, ktoré sú spojené s objavením sa niektorých defektov zdedených od rodičov, ako aj procesy, ktoré tieto osoby vystavujú väčšiemu riziku ochorieť.
Tieto poznatky, ovocie génia a námah nespočetného množstva vedcov, umožňujú nielen ľahšie a efektívnejšie predčasne diagnostikovať genetické choroby, ale aj vyvinúť terapie uľahčujúce utrpenie chorých a v niektorých prípadoch im dokonca vracajú nádej k znovunadobudnutiu zdravia.
Okrem iného, odkedy je k dispozícii sekvencia celého ľudského genómu, aj rozdiely medzi jedným a druhým subjektom a medzi rozdielnymi ľudskými populáciami, sa stali predmetom genetického výskumu, ktorý umožňuje tusiť možnosti nových objavov.
Prostredie výskumu zostáva aj dnes veľmi otvorené a každý deň sa otvárajú nové horizonty, vo veľkej časti ešte nepreskúmané. Námaha vedca v týchto tajomných a cenných prostrediach si vyžaduje osobitnú podporu. Aj preto spolupráca medzi rôznymi vedami je podporou, ktorá nemôže nikdy chýbať pri dosiahnutí výsledkov, ktoré budú efektívne a zároveň prinesú skutočný pokrok pre celé ľudstvo. Toto vzájomné dopĺňanie sa umožňuje vyhnúť sa riziku rozšíreného genetického redukcionizmu, ktorý inklinuje k tomu, že identifikuje osobu výlučne odvolávaním sa na genetickú informáciu a jej interakcie s prostredím. Musíme zdôrazniť, že človek bude vždy väčší, ako všetko to, čo tvorí jeho telo. On totiž so sebou nesie silu myšlienok, ktorá je vždy prístreškom pravdy o sebe a o svete. Vracajú sa tu slová veľkého mysliteľa plné významu, ktorý bol aj cenným vedcom, Blaise Pascala: “Človek nie je trstinou, najslabším v prírode, ale je mysliacou trstinou. Nie je potrebné, aby sa celý vesmír ozbrojil a tak ho rozmliaždil; para, kvapka vody stačí, aby ho zabila. Ale aj keby ho celý vesmír rozmliaždil, človek by bol vždy vznešenejším ako to, čo ho zabije, pretože on vie umrieť a pozná presilu, ktorú má vesmír nad ním; vesmír ale o tom nevie nič” (Myšlienky, 347).
Každá ľudská bytosť je teda oveľa viac ako jedinečná kombinácia genetických informácií, ktoré mu boli odovzdané rodičmi. Plodenie človeka nebude môcť byť nikdy zredukované iba na reprodukciu nového indivídua ľudského druhu, tak ako sa to deje s akýmkoľvek zvieraťom. Každé objavenie sa osoby vo svete, je vždy novým stvorením.
S hlbokou múdrosťou to pripomínajú slová žalmu: “Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky… Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti” (139, 13.15).
Ak chceme vstúpiť do tajomstva ľudského života, je nevyhnutné, aby sa žiadna veda neizolovala, tvrdiac, že má posledné slovo. Musíme sa naopak podeliť o spoločné povolanie k dosiahnutiu pravdy v rozdielnosti metodológií a obsahu vlastnému každej vede.
Váš kongres neanalyzuje iba veľké výzvy, ktorým musí čeliť genetika; ale zameriava sa aj na riziká eugeniky, ktorá určite nepatrí medzi nové praktiky a v minulosti bola neslýchanou formou skutočnej diskriminácie a násilia.
Neschválenie eugeniky, ktorú násilne využíval režim jedného štátu, alebo bola ovocím nenávisti k jednému rodu, alebo populácii, je tak zakorenené vo svedomí, že sa ocitla vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Napriek tomu, ešte aj dnes so znepokojením sledujeme občasné objavovanie sa tejto nenávidenej praktiky, ktorá sa prejavuje v rozdielnych črtách.
Samozrejme dnes sa neponúkajú eugenické a rasistické ideológie, ktoré v minulosti ponížili človeka a spôsobili neľudské utrpenie, ale podsúva sa nová mentalita s cieľom ospravedlniť rozdielne hodnotenie života a osobnej dôstojnosti, založená na vlastnej túžbe a na individuálnom práve.
Preferujú sa schopnosti, efektívnosť, dokonalosť a fyzická krása na škodu ostatných dimenzií existencie, ktoré sa považujú za nedôstojné. Týmto spôsobom sa oslabuje rešpekt voči každej ľudskej bytosti, a to aj pri prítomnosti defektu počas vývoja, alebo genetickej choroby, ktorá sa môže prejaviť počas jeho života, a už od počatia sú penalizované deti, ktorých život je hodnotený ako nedôstojný pre život.
Musíme zdôrazniť, že každá diskriminácia zo strany akejkoľvek moci voči osobám, národom, alebo etnikám na základe rozdielností, ktoré vedú ku skutočným, či domnelým genetickým faktorom, je atentátom proti celému ľudstvu. To, čo jasne musíme zdôrazniť je rovnaká dôstojnosť každej ľudskej bytosti pre samotný fakt, že prišla na svet. Biologický, psychologický, kultúrny rozvoj, alebo zdravotný stav sa nikdy nemôžu stať diskriminačným prvkom.
Naopak, musíme upevniť kultúru prijatia a lásky, ktoré konkrétne svedčia o solidarite k trpiacim, búrajúc bariéry, ktoré spoločnosť často stavia, čím diskriminuje telesne postihnutých a postihnutých patológiami, alebo horšie, dospieť k selekcii a odmietaniu života v mene vzdialeného ideálu zdravia a fyzickej dokonalosti.
Keď je človek zredukovaný na objekt experimentálnej manipulácie už od prvých štádií svojho rozvoja, to znamená, že medicínske biotechnológie sa vzdávajú pred ľubovôľou silnejšieho. V našej dôvere vo vedu nemôžeme zabudnúť na primát etiky, keď je v hre ľudský život.
Drahí priatelia, verím, že váš výskum v tejto oblasti môže pokračovať s patričným vedeckým úsilím a pozornosťou, ktorú si vyžaduje etická inštancia ku tak dôležitej a rozhodujúcej problematike pre koherentný rozvoj osobnej existencie. To je želanie s ktorým uzatváram toto stretnutie. Zvolávam na vás hojnosť nebeského svetla, a všetkým vám s láskou udeľujem osobitné apoštolské požehnanie.
lm
Zdroj: magisterobenedettoxvi.blogspot.com
Žiadne podobné články.
Related posts brought to you by Yet Another Related Posts Plugin.